O Podžiarane

Ottitá

       Folklórna skupina Podžiaran vznikla v roku 1982, no začiatky jej činnosti spadajú ešte do 60–tych rokov minulého storočia, kedy ju pri Slovenskom zväze žien v Papradne založili speváčky Vilma Šamajová, Helena Žilinčíková, Helena Turičíková a Helena Ceconíková.




       Neskôr k nim pribudli aj muži Viliam Žilinčík, Jozef Ceconík, Šimon Moravík, Ambróz Balušík, Gregor Balušík, Belo Balušík a Stanislav Balušík. Pod vedením choreografa MUDr. Vladimíra Hluchého vystupovali na folklórnych slávnostiach vo Východnej, Detve a Strážnici. Hudobný doprovod tvorili heligónka (Ignác Hlúšek a Jozef Lapúnik), drumbľa (Ignác Lališ) a koncová píšťala (Gregor Balušík).




       S pôvodnou skupinou natáčal v drevenici Jána Chaláňa papradnianske piesne prof. Pavol Tonkovič, hudobný skladateľ, dirigent, folklorista, zberateľ a upravovateľ ľudových piesní. Časť z ich vystúpenia odvysielala Slovenská televízia. Hoci folklórna skupina v tomto zložení zanikla, jej štyri zakladateľky vystupovali nepretržite až do oficiálneho vzniku folklórnej skupiny Podžiaran v roku 1982 a vtedy sa vytvorila aj nová mužská skupina.
       Od roku 1982 pôsobila skupina pri Miestnom kultúrnom stredisku v Papradne pod vedením Anny Hromadíkovej. Ako vedúci sa vystriedali Jarmila Šamajová, Ignác Lališ, Anton Lališ, Pavol Máček, Jana Meštíková a Marcel Moravík. Na začiatku boli problémom kroje, ale z odboru kultúry Okresného úradu v Považskej Bystrici sa podarilo získať peniaze a kroje ušili odborníci v Uherském Hradišti. Odvtedy vystupovali muži v huniach a nohaviciach z ručne vyšívaného súkna a so širákmi, ženy mali zápony, záponečky, rukávce a rubáče z ľanového plátna. Kožu na krpce darovala Irena Harišová a ušil ich Ferdinand Hamárik. O kroje sa starala Božena Štrbáková.
       Počas svojej činnosti vystupovala skupina na miestnych, okresných, krajských aj celoslovenských súťažiach a folklórnych festivaloch (Detva, Východná, Horná Mariková, Martin, Bojnice, Žilina, Myjava) a získala mnohé ocenenia a uznania. V roku 1994 spolupracovali pri nahrávke pre Slovenský rozhlas Klenotnicu ľudovej hudby. Folklórna skupina prezentovala nielen samotné piesne, ale aj väčšie tematické programy – Redika, Posedzená, Vohľady, Zabíjačka, ...




Najväčšie úspechy:

       Mužská spevácka skupina pod vedením Jarmily Knapovej získala v roku 1988 na celoštátnej prehliadke speváckych skupín, sólistov spevákov, tanečníkov a ľudových hudieb, ktorá sa konala v Považskej Bystrici, najvyššie ocenenie.




       Na podnet niektorých členov skupiny a za pomoci pani učiteliek Emílie Cabadajovej a zástupkyne riaditeľa Margity Bulíkovej vzniklo zvykoslovné pásmo Zimná posedzená, s ktorou sa v roku 1994 folkloristi umiestnili na celoštátnej súťaži Nositelia tradícií do šiesteho miesta.
       V roku 1994 sa konala aj spevácka súťaž, kde sa ženská spevácka skupina prebojovala až do celoštátneho kola, a v októbri, znova v Považskej Bystrici, ženy získali hlavnú cenu.




Členovia folklórnej skupiny:

       Pavlína Ábiková, Belo Balušík, Gregor Balušík, Martin Balušík, Františka Balušíková, Anton Banínec, Ľudovít Baštek, Helena Ceconíková, Emília Gáciková, Viera Gáciková, Karol Hamárik, Ľudovít Hanajík, Alžbeta Hanajíková, Ján Hároník, Alexander Hospodárik, Alexander Hrebičík, Mária Hrebičíková, Anna Hromadíková, Iveta Kališíková, Jozef Klabník, Milan Kľúdaj, Pavol Knapo, Viliam Kontil, Karolína Kopúniková, Anton Lališ, Dominik Lališ, Ignác Lališ, Matúš Lališ, Helena Levčíková, Pavol Máček, Gašpar Michalík, Jozef Michalík, Izo Mikudík, Ján Miniarik, Marcel Moravík, Jozef Ovseník, Kamila Ovseníková, Filoména Palková, Jozef Pilácik, Marián Pilácik, Andrea Piláciková, Jarmila Šamajová (r. Knapová), Vilma Šamajová, Milan Šaržík, František Šibík, Miroslav Štefánik, Oľga Trúchliková, Helena Turičíková a Helena Žilinčíková.




Potitá

       Členov skupiny postupne ubúdalo, preto sa 28.2.2011 jej vedenia ujala Lenka Jandušíková (r. Knapová), jednoducho šéfka, a je ňou dodnes. Niektorí starí členovia sa vrátili, noví pribudli, skupina sa omladila. Prirodzeným výberom sa neskôr zástupcom vedúcej stal Patrik Kaprálik, o skvelé scenáre scénok sa stará hlavne Izo Mikudík a Božena Bašová nám pomáha s choreografiou a pohybom na javisku.
       Základ nášho repertoáru tvoria papradnianske lyrické piesne – trávnice, ale aj piesne z celého Slovenska. Hudobný sprievod tvorí harmonika, heligónka, ozembuch a rífová alebo koncová píšťala. Neodmysliteľnou súčasťou našich vystúpení sú aj scénky alebo zvykoslovné pásma, ktoré skupina pripravuje pri rôznych príležitostiach. (Viháňaňje vrábľa, Brús, Rajtar, Nakúkač, Šibačiari, Jako mi husi zajaľi, Uherki,...).


       Čo sa nám za posledných 6 rokov podarilo?
       Vďaka finančnej podpore obce sme dali ušiť pre všetkých členov nové kroje. Navždy budeme vďační Júlii Bašovej, ktorá už, bohužiaľ, nie je medzi nami, za vyšitie rukávcov a čapcov pre ženy i košieľ pre mužov.


       Podarilo sa nám zozbierať a na vystúpeniach zaspievať 90 papradnianskych piesní a tešíme sa na ďalšie nové „staré“ piesne. Naučili sme sa hrať na heligónky, bubny, rífové a koncové píšťaly. Zvládli sme asi 165 vystúpení na 40-tich miestach, z čoho sme približne 100-krát vystupovali v Papradne. Každý rok sa zúčastňujeme fašiangového sprievodu dedinou v spoločnej maske a so spevom i plačom pochováme basu.
      Vystupovali sme na štyroch najväčších festivaloch na Slovensku - v Myjave, Východnej, Detve a Dubnici nad Váhom.


       Aj televízie a rádiá si nás všimli. Účinkovali sme v RTVS v relácii Kapura (2013), v Senzi TV (2013), Šláger TV (2013), TV8(2017) a pre Rádio Regina Banská Bystrica sme v roku 2016 natočili dve relácie – Klenotnica ľudovej hudby a Studnička. Vydali sme 3 CD, z toho jedno vianočné.


       Založili sme tradíciu Jánskych slávností v Papradne – V srdci Javorníkvo, ktoré organizujeme v spolupráci s obcou Papradno a Považským osvetovým strediskom v Považskej Bystrici. Pri príležitosti Ondrejovských hodov vždy pripravujeme špeciálny program, v ktorom okrem papradnianskych trávnic nemôže chýbať humorná scénka alebo špeciálne spracovanie piesní z celého Slovenska. Na Štefana sa stretávame v Kostole sv. Ondreja v Papradne na vianočnom koncerte Od Betľéma ňedaľeko.


       Vďaka Vladimírovi Šimíkovi máme vlastné logo aj logo spomínaných slávností. V roku 2015 Róbert Balušík a Oliver Roch (www.progresio.sk) vytvorili našu webovú stránku www.podziaran.sk, kde nájdete všetky najdôležitejšie informácie o nás.
       Keďže vystúpení je počas roka veľa a treba si aj oddýchnuť, stretávame sa vždy v lete na Ozvenách Brusňanskú dolinú v Malém Brusném a rok ukončíme posedením u Anny Beníkovej na Kolibe Papradno.


       Zodpovedným prístupom všetkých členov skupiny k spoločným nácvikom naša úroveň vzrastá. Postupne sme sa prespievali na celoštátne súťaže, kde sa nám podarilo vo veľkej konkurencii úspešne obstáť.
       V roku 2013 získala Lenka Jandušíková a Denisa Macošíncová na celoštátnej súťaži speváckych skupín, sólistov spevákov, sólistov inštrumentalistov a ľudových hudieb Vidiečanova Habovka strieborné pásmo v kategórii sólo/duo.


       V roku 2015 sme v Dolnej Súči získali na súťaži Nositelia tradícií zlaté pásmo a špeciálne ocenenie za vokálnu interpretáciu (spev) so zvykoslovným pásmom Šibačiari. Na ňom, ale aj na ostatných scénkach má najväčšiu zásluhu Izo Mikudík, ktorý dokáže vytvoriť výborný scenár z rôznych príbehov, ktoré sa skutočne stali, i osudov postáv, ktoré v Papradne žili. Jeho kreatívneho ducha dopĺňa Božena Bašová, naša choreografka. Oni dvaja sú hlavnými tvorcami všetkých scénok, na ktoré ľudia vždy netrpezlivo čakajú a tešia sa na ne.


       Rok 2016 bol pre nás zatiaľ najúspešnejší. Na Orave vždy bývalo dobre, ale v Dolnom Kubíne bolo najlepšie asi nám. Na celoštátnej súťaži speváckych skupín, sólistov spevákov, sólistov inštrumentalistov a ľudových hudieb si ženská spevácka skupina odniesla zlaté pásmo a zároveň titul LAUREÁT – absolútny víťaz v kategórii spevácke skupiny. Slovami sa nedá opísať obrovská radosť, keď sme sa pred naším vystúpením v galaprograme dozvedeli, že sme získali toto ocenenie. Od radosti sme výskali už za oponou. A choďte potom spievať! Ledva sme slzy udržali na krajíčku, ale zaspievali sme si riadne od srdca. Potom sme museli vydržať, kým prejdeme chodbami až do prezliekarne, a tu sme si schuti zavýskali, zaspievali, vystískali sa, ba sme si aj poplakali od radosti. Pochvalné slová poroty si budeme dlho pamätať a som rada, že aj odborníci v porote si všimli, aké zlato v hrdle má Darina Hikaníková.


       Patrik Kaprálik si tu vyspieval strieborné pásmo v kategórii sólista spevák.


       Michal Mahút si odniesol bronzové pásmo v kategórii sólista inštrumentalista.


       A aby mali súťažiaci z našej skupiny spomienku na tento úspešný víkend, dostali od vedúcej tričká s výstižnými nápismi: Michal – Laureát papradňanských muzigantvo, Patrik – papradňanskí Pavarotti a ženy – Pekná som, robotná som a ešče áj spjevac vjem (šak som z Papradna).


       K oceneniam pribudlo ďalšie – 15. novembra 2016 získala v Martine publikácia Autentické hodnoty v Javorníkoch ukryté ocenenie Kronika Slovenska 2016. Bola uvedená do života v roku 2014 v rámci festivalu V srdci Javorníkvo. Hlavným zostavovateľom bola Dana Mahútová z Považského osvetového strediska v Považskej Bystrici a autormi jednotlivých kapitol vedúci folklórnych skupín Štiavnickej, Marikovskej a Papradnianskej doliny. Kniha bola vydaná s podporou obce Papradno a Považského osvetového strediska v Považskej Bystrici.


       Každý rok sa v Kúpeľoch Nimnica koná stretnutie priateľov kultúry Múzy nás spájajú, kde predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja odovzdáva ocenenia osobnostiam a kolektívom, čo dlhodobo dosahujú významné úspechy v oblasti kultúry a pôsobia v našom regióne. Sme veľmi radi, že v roku 2016 získal Pavol Máček ocenenie za interpretáciu a zachovávanie ľudovej piesne a šírenie kultúrneho dedičstva obce Papradno pri príležitosti životného jubilea.


Naši členovia

Ženy

Lenka Jandušíková

Jednoducho šéfka.

Irenka Baculíková

Vie krásny druhý hlas priložiť.

Jožka Belušíková

Na každú srandu sa dá nahovoriť a myslí na iných viac ako na seba.

Hanka Beníková

Hlas ako zvon a srdiečko zo zlata.

Božka Beníková

Papradňanská výšivkárka.

Marta Hrebičíková

Bubny sú jej druhé já.

Darinka Hikaníková

Má nádherný hlas od Boha.

Zdenka Mituníková

Žienka tichá a na bylinky odborníčka.

Ema Šmulíková

Javisko je jej domovom a vždy srší humorom.

Barča Bizubová

Skrytý prvý hlas.

Kaja Bizubová

Riadne šidlo s energiou na rozdávanie.

Maťa Grbálová

Žienka do voza i do koča.

Mirka Hrebičíková

Všetko do bodky naplánuje a okrem krásneho spevu aj nádherne maľuje.

Mima Hrebičíková

Študovaná hudobníčka s heligónkou kamarátka.

Pavli Knapová

Tanečnica z Podžiaranu.

Lucka Kozáčiková

Krásne deťúcho so skvelým hlasom.

Denka Macošíncová

Má neskutočné hlasisko a vždy ovládne celé javisko.

Kika Paulecová

Multifunkčná speváčka s krásnym hlasom.

Katka Zdurienčíková

Obrovský výtvarný talent.

Julka Žilinčíková

Prekrásny prvý hlas.

Muži

Tónko Banínec

Beťár, ktorému neradno nič veriť.

Janko Háronik

Určite pri varení spieva, keď takú výbornú krúpnu babu robí..

Tibor Jurčík

Vždy priloží ruku k dielu, ale k slovu sa pri ňom nedostanete.

Patrik Kaprálik

Chlap jak hora. A hlas? Niečo úžasné.

Jožko „Kľabeň“ Klabník

Srdcom folklórista a najradšej si Tónka doberá.

Milan Kľúdaj

Folklórnu rodinu má a očianku nám ulieva.

Michal Mahút

Píščalkár jak vyšitý.

Paľko Máček

Je samý vtip a sranda a aj na heligónku si zahrá.

Izo Mikudík

Chodiaci papradňanský slovník a scenárista zároveň.

Ferko Šibík

Je s Hamplom kamarát a heligónku svoju má on rád.

Ešte nedávno s nami spievali

Pavuľká Ábiková

Vyťahuje papradňanské trávnice z rukáva.

Milka Gáciková

Bez ozembuchu nejde ani na krok.

Karoľka Kopúniková

Nás papradňanskými piesňami zásobovala a pritom krásne zavýskala.

Marcin Balušík

Vie nás hlasom prekvapiť.

Vilko Kontil

Vždy dobrú náladu má a príbehmi nás spolu s Paľkom zabáva..

Čestní členovia

Pavol Knapo

Aj on členom Podžiaranu býval, vždy si rád na heligónke zahral a k tomu zaspieval. Tá radosť z hudby mu stále zostala a krásne piesne aj pre nás skladá.

Julinka Bašová

Krásne kroje nám a pomaly aj celému Papradnu povyšívala.

Betka Hanajíková

Keď vyjde na javisko, svojimi vtipmi očarí hľadisko.

Božka Bašová

Náš dvorný choreograf, čo by sme my bez nej robili?

Hanka Císarová

Ju len na rukách nosíme.

Významné osobnosti


Helena Žilinčíková


Helena Žilinčíková – Spíška – ľudová výrobkyňa krojov, speváčka ľudových piesní, zelinkárka

       Narodila sa 27.6.1919 v Papradne, okres Považská Bystrica. Vyštudovala 8 tried ľudovej školy a 1 rok rodinnej školy pri Blumentálskom kláštore v Bratislave (1939-40). Od roku 1936 pracovala v Zbrojovke v Považskej Bystrici, potom v obchode s potravinami Zdroj a od roku 1954 až do dôchodku ako vedúca v pohostinstve v Papradne, Podvaží, vo Visolajoch, Sverepci a Dolnom Moštenci.
       Venovala sa folklóru a ľudovoumeleckej výrobe. V obci Papradno bola viac rokov predsedníčkou Slovenského zväzu žien. Založila a viedla papradňanskú folklórnu skupinu Podžiaran, s ktorou ako vedúca aj sólistka v speve vystupovala v celom regióne a po Slovensku (Detva, Východná, Galanta, Martin, Trnava) a v Čechách (Strážnice). Organizovala pre ženy zájazdy do ČR, Poľska a po Slovensku. Zaslúžila sa o zachovanie piesní a krojov vo svojom regióne. Okrem sólového spevu papradňanských trávnic vyšívala papradňanské ľudové kroje a iné ľudové výšivky s charakteristickými farbami (modrá, červená, biela). Ručne vyšívala krojované bábiky a „pásy“, ktoré sa dostali aj do USA. Pracovala aj pre bratislavský ÚĽUV. Vystupovala v nahrávkach pre Slovenský rozhlas aj televíziu. Spolupracovala s P. Tonkovičom z MS a Balkovičovou.
       Za dlhoročnú prácu pre zachovanie a rozvíjanie miestnych folklórnych tradícií v regióne Považia dostala Zlatú pamätnú medailu (KOS B.B. 1986) za zásluhy a rozvoj kultúrno – osvetovej práce v Stredoslovenskom kraji, získala ďalšie diplomy a uznania regionálneho i celoslovenského charakteru (okrem iného za 1. Miesto sólistky v speve ľudových piesní „Krása života“ v Trnave 1977).


Štefan Meliš


       Štefan Meliš sa narodil v Prahe, kde boli jeho rodičia na sezónnych prácach. Neskôr sa vrátili do Papradna a tu prežil svoje detstvo. Už od detstva si zaznamenával ľudové rozprávky a povesti Známym v dedine sa stal už ako žiak. Vo veršoch dokázal opísať rôzne udalosti. Ako mládenec vydával vlastný týždenník.
       Keď mal osemnásť rokov, odišiel spolu s rodičmi na dolnú zem, do Dubníka pri Nových Zámkoch. Rodičia tam mali pozemky, na ktorých pracovali. Prišla kolektivizácia a stali sa bírešmi na vlastnom. Preto sa vrátili do Papradna. Už vtedy mal Štefan niekoľko pamätníkov plných povestí. Po absolvovaní vojenskej služby sa oženil. S manželkou vychovali 3 deti. Zozbieral približne 400 povestí a príbehov. Niektoré z pamätníkov daroval matici slovenskej. Pre jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra v Bratislave zozbieral archaické výrazy z Papradna a okolia, detské hry a rečňovanky.
       Okrem zbierania povestí sa stal aj archeológom. Ako amatérsky archeológ spolupracoval s Považským múzeom v Žiline. Najvzácnejšími objavmi sú mohylníky v okolí Sverepca. V roku 1991 sa stal členom Slovenskej archeologickej spoločnosti. V roku 1992 inicioval založenie archeologického krúžku pri MO Matice slovenskej v Považskej Bystrici a štyri roky bol jeho predsedom. Štefan Meliš zmapoval históriu Papradna od najstarších čias až po minulé storočie. Zaujímal sa o históriu obce, ale tiež písal zaujímavosti o ľuďoch tu žijúcich, o svetových udalostiach v ktorých boli aj Papradňanci. Mnohé z jeho článkov sú uverejnené v Polazníku.
       Ďalším koníčkom Štefana Meliša sa stala numizmatika. V roku 1968 založil numizmatický krúžok v Závodnom klube Považských strojární v Považskej Bystrici a dlhé roky bol jeho predsedom. Pre krúžok a pobočku Slovenskej numizmatickej spoločnosti napísal numizmatickú kroniku. Za prácu v Slovenskej numizmatickej spoločnosti mu ústredný výbor udelil päť pamätných medailí. Koníčkom pána Štefana Meliša je aj genealógia a história. Okrem toho sa venoval aj ľudovému rezbárstvu. Svoje figúrky, najmä rozprávkové veľa ráz vystavoval v múzeách, školách, kultúrnych domoch, ale aj na Trenčianskom hrade a vo Východnej.
       Štefan Meliš o sebe hovorí: "nemám veľkého vzdelania, no predmety história, archeológia, literatúra, genealógia, numizmatika, tie ma sprevádzajú celým mojim životom, to je moja celoživotná škola. Možno ani žiadna iná škola by mi toľko poznatkov nedala ako táto moja vlastná. V tejto mojej škole záujmov sám sebe som učiteľom i žiakom. Mám pomerne veľa kníh a každá kniha je mojim profesorom.


Margita Bulíková


       Mgr. Margita Bulíková, učiteľka z Papradna, ktorá sa snaží spolu s deťmi zbierať spomienky starých ľudí z obce a zachraňovať útržky z dedinského života v minulosti. Sama si naň ešte pamätá a chce, aby sa zachovalo aj pre mladých čo najviac. Podarilo sa jej vytvoriť už tri kalendáre, slovník miestneho nárečia a otvoriť regionálnu izbu na ZŠ Papradno. Prvý kalendár bol zameraný na typické papradnianske jedlá, druhý na zvyky a v treťom sú návody ako zaháňať niektoré choroby. To, čo v škole s deťmi vyrába, putuje aj do zahraničia a tiež často končí ako netradičný darček pod stromčekom.
       Ako sama hovorí: „Mala som veľmi pekné detstvo. My sme neboli bohatí peniazmi, ale tak inak. Veľa si pamätám aj zo zvykov na dedine. Mama nás domácimi receptami liečila, tato ma brával na rôzne akcie, napríklad na Jána. On si tam zapískal na píšťalke, zaspieval a ja som kadečo videla, počula.“ Dodáva, že asi po otcovi zdedila vzťah k miestnych tradíciám. „U nás sa schádzali aj ženy na driapanie peria. Ale aj my sme chodili inde. Spomínam si na jednu babku. Taká drobná kôpka s množstvom spomienok to bola. Ani nesedávala za stolom, ale vždy sa hriala pri šporheli. Pomaličky si drapkala do misky a rozprávala a rozprávala. O vílach, svetlonosoch a všeličom inom.“

Pomáhajú nám:


Napísali o nás:

© 2016 Developed by Progresio
Icons made by Freepik from www.flaticon.com is licensed by CC BY 3.0