O nás

       Folklórna skupina Podžiaran vznikla v roku 1982, no začiatky činnosti folklórnej skupiny spadajú ešte do 60 – tych rokov minulého storočia. Založili ju speváčky Vilma Šamajová, Helena Žilinčíková, Helena Turičíková a Helena Ceconíková. Postupne sa k nim pridávali aj muži. Celkom účinkovalo v histórii skupiny viac ako 40 členov.
       Najskôr pôsobila pod Miestnym kultúrnym strediskom v Papradne pod vedením Anny Hromadíkovej. Ako vedúci sa vystriedali Jarmila Šamajová, Ignác Lališ, Anton Lališ, Pavol Máček, Jana Meštíková a Marcel Moravík.


       Počas svojej činnosti vystupovala skupina na miestnych, okresných, krajských aj celoslovenských súťažiach a folklórnych festivaloch (Detva, Východná, Horná Mariková, Martin, Bojnice, Žilina, Myjava) a získala rôzne ocenenia a uznania. Folklórna skupina prezentovala nielen samotné piesne, ale aj väčšie tematické programy – Redika, Posedzená, Vohľady, Zabíjačka, ...
       V súčasnosti je skupina „omladená“, má 30 členov a vedúcu PaedDr. Lenku Jandušíkovú. Základ repertoáru folklórnej skupiny tvoria hlavne papradňanské piesne – trávnice, ale aj rôzne piesne z celého Slovenska. Hudobný sprievod tvorí heligónka, ozembuch a píšťala. Neodmysliteľnými sú aj rôzne scénky alebo zvykoslovné pásma, ktoré pripravuje na rôzne príležitosti. (Vyháňaňje vrábľa, Brús, Rajtar, Nakukač, Šibačiari,...). Súčasťou folklórnej skupiny je aj DFSk Podžiaranček.

Naši členovia

Ženy

Lenka Jandušíková

Jednoducho šéfka.

Irenka Baculíková

Vie krásny druhý hlas priložiť.

Jožka Belušíková

Na každú srandu sa dá nahovoriť a myslí na iných viac ako na seba.

Hanka Beníková

Hlas ako zvon a srdiečko zo zlata.

Božka Beníková

Papradňanská výšivkárka.

Marta Hrebičíková

Bubny sú jej druhé já.

Darinka Hikaníková

Má nádherný hlas od Boha.

Zdenka Mituníková

Žienka tichá a na bylinky odborníčka.

Ema Šmulíková

Javisko je jej domovom a vždy srší humorom.

Barča Bizubová

Skrytý prvý hlas.

Kaja Bizubová

Riadne šidlo s energiou na rozdávanie.

Maťa Grbálová

Žienka do voza i do koča.

Mirka Hrebičíková

Všetko do bodky naplánuje a okrem krásneho spevu aj nádherne maľuje.

Mima Hrebičíková

Študovaná hudobníčka s heligónkou kamarátka.

Pavli Knapová

Tanečnica z Podžiaranu.

Lucka Kozáčiková

Krásne deťúcho so skvelým hlasom.

Denka Macošíncová

Má neskutočné hlasisko a vždy ovládne celé javisko.

Kika Paulecová

Multifunkčná speváčka s krásnym hlasom.

Katka Zdurienčíková

Obrovský výtvarný talent.

Julka Žilinčíková

Prekrásny prvý hlas.

Muži

Tónko Banínec

Beťár, ktorému neradno nič veriť.

Janko Háronik

Určite pri varení spieva, keď takú výbornú krúpnu babu robí..

Tibor Jurčík

Vždy priloží ruku k dielu, ale k slovu sa pri ňom nedostanete.

Patrik Kaprálik

Chlap jak hora. A hlas? Niečo úžasné.

Jožko „Kľabeň“ Klabník

Srdcom folklórista a najradšej si Tónka doberá.

Milan Kľúdaj

Folklórnu rodinu má a očianku nám ulieva.

Michal Mahút

Píščalkár jak vyšitý.

Paľko Máček

Je samý vtip a sranda a aj na heligónku si zahrá.

Izo Mikudík

Chodiaci papradňanský slovník a scenárista zároveň.

Ferko Šibík

Je s Hamplom kamarát a heligónku svoju má on rád.

Ešte nedávno s nami spievali

Pavuľká Ábiková

Vyťahuje papradňanské trávnice z rukáva.

Milka Gáciková

Bez ozembuchu nejde ani na krok.

Karoľka Kopúniková

Nás papradňanskými piesňami zásobovala a pritom krásne zavýskala.

Marcin Balušík

Vie nás hlasom prekvapiť.

Vilko Kontil

Vždy dobrú náladu má a príbehmi nás spolu s Paľkom zabáva..

Čestní členovia

Pavol Knapo

Aj on členom Podžiaranu býval, vždy si rád na heligónke zahral a k tomu zaspieval. Tá radosť z hudby mu stále zostala a krásne piesne aj pre nás skladá.

Julinka Bašová

Krásne kroje nám a pomaly aj celému Papradnu povyšívala.

Betka Hanajíková

Keď vyjde na javisko, svojimi vtipmi očarí hľadisko.

Božka Bašová

Náš dvorný choreograf, čo by sme my bez nej robili?

Hanka Císarová

Ju len na rukách nosíme.

Významné osobnosti


Helena Žilinčíková


Helena Žilinčíková – Spíška – ľudová výrobkyňa krojov, speváčka ľudových piesní, zelinkárka

       Narodila sa 27.6.1919 v Papradne, okres Považská Bystrica. Vyštudovala 8 tried ľudovej školy a 1 rok rodinnej školy pri Blumentálskom kláštore v Bratislave (1939-40). Od roku 1936 pracovala v Zbrojovke v Považskej Bystrici, potom v obchode s potravinami Zdroj a od roku 1954 až do dôchodku ako vedúca v pohostinstve v Papradne, Podvaží, vo Visolajoch, Sverepci a Dolnom Moštenci.
       Venovala sa folklóru a ľudovoumeleckej výrobe. V obci Papradno bola viac rokov predsedníčkou Slovenského zväzu žien. Založila a viedla papradňanskú folklórnu skupinu Podžiaran, s ktorou ako vedúca aj sólistka v speve vystupovala v celom regióne a po Slovensku (Detva, Východná, Galanta, Martin, Trnava) a v Čechách (Strážnice). Organizovala pre ženy zájazdy do ČR, Poľska a po Slovensku. Zaslúžila sa o zachovanie piesní a krojov vo svojom regióne. Okrem sólového spevu papradňanských trávnic vyšívala papradňanské ľudové kroje a iné ľudové výšivky s charakteristickými farbami (modrá, červená, biela). Ručne vyšívala krojované bábiky a „pásy“, ktoré sa dostali aj do USA. Pracovala aj pre bratislavský ÚĽUV. Vystupovala v nahrávkach pre Slovenský rozhlas aj televíziu. Spolupracovala s P. Tonkovičom z MS a Balkovičovou.
       Za dlhoročnú prácu pre zachovanie a rozvíjanie miestnych folklórnych tradícií v regióne Považia dostala Zlatú pamätnú medailu (KOS B.B. 1986) za zásluhy a rozvoj kultúrno – osvetovej práce v Stredoslovenskom kraji, získala ďalšie diplomy a uznania regionálneho i celoslovenského charakteru (okrem iného za 1. Miesto sólistky v speve ľudových piesní „Krása života“ v Trnave 1977).


Štefan Meliš


       Štefan Meliš sa narodil v Prahe, kde boli jeho rodičia na sezónnych prácach. Neskôr sa vrátili do Papradna a tu prežil svoje detstvo. Už od detstva si zaznamenával ľudové rozprávky a povesti Známym v dedine sa stal už ako žiak. Vo veršoch dokázal opísať rôzne udalosti. Ako mládenec vydával vlastný týždenník.
       Keď mal osemnásť rokov, odišiel spolu s rodičmi na dolnú zem, do Dubníka pri Nových Zámkoch. Rodičia tam mali pozemky, na ktorých pracovali. Prišla kolektivizácia a stali sa bírešmi na vlastnom. Preto sa vrátili do Papradna. Už vtedy mal Štefan niekoľko pamätníkov plných povestí. Po absolvovaní vojenskej služby sa oženil. S manželkou vychovali 3 deti. Zozbieral približne 400 povestí a príbehov. Niektoré z pamätníkov daroval matici slovenskej. Pre jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra v Bratislave zozbieral archaické výrazy z Papradna a okolia, detské hry a rečňovanky.
       Okrem zbierania povestí sa stal aj archeológom. Ako amatérsky archeológ spolupracoval s Považským múzeom v Žiline. Najvzácnejšími objavmi sú mohylníky v okolí Sverepca. V roku 1991 sa stal členom Slovenskej archeologickej spoločnosti. V roku 1992 inicioval založenie archeologického krúžku pri MO Matice slovenskej v Považskej Bystrici a štyri roky bol jeho predsedom. Štefan Meliš zmapoval históriu Papradna od najstarších čias až po minulé storočie. Zaujímal sa o históriu obce, ale tiež písal zaujímavosti o ľuďoch tu žijúcich, o svetových udalostiach v ktorých boli aj Papradňanci. Mnohé z jeho článkov sú uverejnené v Polazníku.
       Ďalším koníčkom Štefana Meliša sa stala numizmatika. V roku 1968 založil numizmatický krúžok v Závodnom klube Považských strojární v Považskej Bystrici a dlhé roky bol jeho predsedom. Pre krúžok a pobočku Slovenskej numizmatickej spoločnosti napísal numizmatickú kroniku. Za prácu v Slovenskej numizmatickej spoločnosti mu ústredný výbor udelil päť pamätných medailí. Koníčkom pána Štefana Meliša je aj genealógia a história. Okrem toho sa venoval aj ľudovému rezbárstvu. Svoje figúrky, najmä rozprávkové veľa ráz vystavoval v múzeách, školách, kultúrnych domoch, ale aj na Trenčianskom hrade a vo Východnej.
       Štefan Meliš o sebe hovorí: "nemám veľkého vzdelania, no predmety história, archeológia, literatúra, genealógia, numizmatika, tie ma sprevádzajú celým mojim životom, to je moja celoživotná škola. Možno ani žiadna iná škola by mi toľko poznatkov nedala ako táto moja vlastná. V tejto mojej škole záujmov sám sebe som učiteľom i žiakom. Mám pomerne veľa kníh a každá kniha je mojim profesorom.


Margita Bulíková


       Mgr. Margita Bulíková, učiteľka z Papradna, ktorá sa snaží spolu s deťmi zbierať spomienky starých ľudí z obce a zachraňovať útržky z dedinského života v minulosti. Sama si naň ešte pamätá a chce, aby sa zachovalo aj pre mladých čo najviac. Podarilo sa jej vytvoriť už tri kalendáre, slovník miestneho nárečia a otvoriť regionálnu izbu na ZŠ Papradno. Prvý kalendár bol zameraný na typické papradnianske jedlá, druhý na zvyky a v treťom sú návody ako zaháňať niektoré choroby. To, čo v škole s deťmi vyrába, putuje aj do zahraničia a tiež často končí ako netradičný darček pod stromčekom.
       Ako sama hovorí: „Mala som veľmi pekné detstvo. My sme neboli bohatí peniazmi, ale tak inak. Veľa si pamätám aj zo zvykov na dedine. Mama nás domácimi receptami liečila, tato ma brával na rôzne akcie, napríklad na Jána. On si tam zapískal na píšťalke, zaspieval a ja som kadečo videla, počula.“ Dodáva, že asi po otcovi zdedila vzťah k miestnych tradíciám. „U nás sa schádzali aj ženy na driapanie peria. Ale aj my sme chodili inde. Spomínam si na jednu babku. Taká drobná kôpka s množstvom spomienok to bola. Ani nesedávala za stolom, ale vždy sa hriala pri šporheli. Pomaličky si drapkala do misky a rozprávala a rozprávala. O vílach, svetlonosoch a všeličom inom.“

Pomáhajú nám:


Napísali o nás:

© 2016 Developed by Progresio
Icons made by Freepik from www.flaticon.com is licensed by CC BY 3.0